D idge.sk
I
D

G
aléria
E
R oba
I

D

O
nás
O dkazy a videá

 

Fujara
fujara.didge.sk


VÝROBA

Materiál

Ako materiál na didge používam drevo. Možno si práve hovoríte čo asi tak iné by som používal, ale pravda je taká, že už bežne sú dostupne didge s iných materiálov, prípadne kombinácii materiálov. Pre úplnosť spomeniem plast, dural, sklo, uhlíkové vlákno atď.

Materiál získavam rôznymi cestami. Keďže sa väčšinou jedná o hospodársky cenné dreviny, je zakázané bez povolenia tieto dreviny rezať vo voľnej prírode. Zväčša preto oslovujem ľudí, ktorý majú pozemky, záhrady, lesy a na nich pre mňa zaujímavé dreviny. Pojem zaujímavé dreviny mám ohraničený týmito drevinami: hrab, jaseň, agát, hloh, javor, baza, slivka a ďalšie ovociny. Toto sú dreviny , z ktorých som doteraz robil didge a bol som spokojný s ich vlastnosťami.

Sušenie

Čerstvo zoťaté drevo má vysoký podiel vody. A táto voda, pokiaľ sa v dreve nachádza a drevo sa nachádza v prostredí, ktoré má iba o 1% vlhkosti menej ako drevo, tak je prirodzené pre drevo, že sa snaží dostať do rovnovážnej vlhkosti s prostredím a nastáva vyparovanie vody z dreva. Pri vyparovaní vody z dreva vznikajú v dreve napätia a to najmä z dôvodu anizotropie dreva (rôzne vlastnosti v troch rôznych smeroch dreva). Preto je nevyhnutné pri sušení dreva robiť známe opatrenia. Podľa mňa je najlepšie riešenie drevo prevŕtať stredom (cez stržeň) , pretože v strede sa nachádza najviac vody a tá voda sa musí niekade vypariť. Spôsobí to že sa obmedzí vyparovanie vody v dreve v tangenciálnom a radiálnom smere jedným smerom a to smerom od stredu ku kraju čo má veľký vplyv pri tvorbe pozdĺžnych trhlín. Dôležité je tiež ošetriť čelné plochy dreva , pretože tento rez je tak „deraví“ že sa z neho vyparí niekoľko násobne viac vody ako z bočných plôch. Používam hustú vazelínu ale je možné použiť akýkoľvek náter, ktorý neprepustí vzduch. Ideálne sušenie je pomalé sušenie z malou psychrometrickou diferenciou( rozdiel v % medzi vlhkosťou dreva a prostredím), čo sa zaručene dá dosiahnuť v sušiarni. Pri prirodzenom sušení to je trochu riziko, pretože ak sa nechá drevo sušiť napríklad 2-3 roky na povale, kde vzniká v lete vysoká teplota a nízka vlhkosť vedie to k rýchlemu odparovaniu vody v dreve a to drevo to proste nemusí vydržať. Jedná sa hlavne o prvý rok sušenia.

Lepidlá

Lepidlá sú stať sama o sebe, pretože existuje veľa neprávd a domienok o vhodných lepidlách na lepenie didge. Podľa mňa pripadajú do úvahy epoxidy, polyuretány a gleje pre ich plnivú schopnosť. Existujú aj modifikované gleje, ktoré sa nerozlepia pri zvýšenej vlhkosti a teplote. U epoxidov nie je čo riešiť a ani u polyuretánov. Sú to lepidlá, vysokej pevnosti a ich reológia (tečenie za studena) je nízka. Vo veľkom sa používajú PVAC lepidlá ako duvilax, rakoll a podobne. Ja sa im však vyhýbam, pretože aby tieto lepidlá dokonale zalepili tento typ spoja ako je spoj u poleného didge , potrebovali by mať plnivu schopnosť a to nemajú. Inými slovami pokiaľ nie je spoj dokonale hladký a nedolieha tak sa PVAC dá použiť len s rizikom. Okrem toho PVAC lepidlo nevydrží dlhodobé namáhanie pretože veľmi ochotne tečie za studena.

Z kusu dreva nástroj

Teraz sa vám posnažím zľahka vysvetliť výrobu dlabaného didgeridoo. Môžete sa stretnúť aj s názvom polené didgeridoo. Oba však popisujú didgeridoo prerezané na dve časti , vydlabané a následne zlepené.

Na začiatku je kus dreva z určitým tvarom ,pri ktorom je len na mne či ho chcem zachovať a bude to na úkor požadovaného zvuku, alebo ho úplne pretvorím aby som dosiahol iný požadovaný zvuk. Vonkajšie tvarovanie je najdôležitejšie, pretože sa potom od neho odvíja vnútorné a to ovplyvňuje v najväčšej miere zvuk didge. Po ukončení vonkajšieho tvarovania prichádza polenie dreva. Osobne režem na pásovej píle avšak v začiatkoch som používal aj ručnú rámovú pílu. Pokiaľ sa nám podarilo pred sušením drevo prevŕtať máme ako takú šancu že sa po prerezaní menej zdeformuje. Po prepílení vzniknú dva kusy dreva, ktoré sa následne tvarujú z vnútra. Pri tomto tvarovaní je dôležité dbať na to, aká veľká dutina v ktorej tej časti nástroja po zlepení vznikne. Má to extrémny vplyv na výšku tónu aj farbu tónu, pričom na pohodlie hrania taktiež. Takto opracované polovice prichystám na lepenie. Najskôr si zalisujem dve polovice dreva nasucho aby som zistil či lepená špára bude vyhovujúca. Plochu na, ktorú idem nanášať epoxidové lepidlo odmastním acetónom a následne obe polovice zafixujem sk páskami.Pre lepšie zalisovanie používam ešte svorky, ktoré umiestňujem vedľa seba pootočené približne o 90 stupňov, pričom každá druhá tlačí na spoj z boku.

Takto zafixované je dobré nechať didge aspoň 72 hodín pri izbovej teplote. Po vytvrdnutý lepidla zahladzujem povrch dreva pričom odstránim zvyšky lepidla. Používam na tom plechové škrabky rôznych tvarov. Nakoniec didge brúsim a to najskôr naprieč vláknam aby sa zachoval pekne okrúhly tvar a eliminovali prípadne priehlbinky. Neskôr pozdĺž s vláknami kde dbám na to aby zmizli ryhy po brusnom papieri, ktorým som brúsil naprieč vláknam.

Povrchová úprava a zdobenie

Didgeridoo je nástroj, ktorý sa prenáša a pokladá na určitý povrch. Preto je dôležité aby lak popri peknom vzhľade mal aj dobrú odolnosť voči oderu a určitú tvrdosť. Osobne používam alkydové laky s prímesou uretánového laku. Tieto laky sa bežne používajú na drevené vane a umývadlá, takže nie sú agresívne pri kontakte s pokožkou. Majú výbornú odolnosť voči vode, čo je v konečnom dôsledku pri hraní na didge zásadné, vzhľadom na to že sa uvoľňujú sliny do dutiny nástroja. Čiže lakujem aj dutinu nástroja niekoľkými vrstvami laku aby sa zabezpečila dokonalá ochrana voči vlhkosti.

Ku povrchovej úprave ešte pred lakovaním určite patrí morenie. Morením si prispôsobujem farbu dreva na akú len chcem pričom ostáva a dokonca sa zvýrazňuje jeho textúra. U niektorých kusov potom ešte volím zdobenie pomocou temperových farieb, ktoré realizuje jeden umelec, kamarát. Technikou bodkovania, vytvorí šialené aj decentné obrazce zvierat, geometrických útvarov a pod. Tieto diela potom treba prelakovať aby sa krehká tempera nepoškodila.

Náustok, Nátrubok

Osobne ponechávam nátrubok ako súčasť tela nástroja, čiže nenadstavujem ho voskom ani ničím iným. Nie je však problém vosk si dorobiť.

 

 

 

© Jakub Šaray
sarayjakub [at] gmail.com
+421908379438
Šaray - Husle, Fujara a Didgeridoo aj na Facebooku